pondelok 24. októbra 2016

Grace.

Otvorilo sa veľa nepopísaných stránok. Množstvo neprebádaného. Premýšľanie v množnom čísle a čakanie v menej než jednotnom. Zisťujem, že ja už neexistujem a my dvaja už tiež nie. Pritom to vôbec nie je smrť, nesloboda, ani stiesnenosť. Len odrazu už neexistuje nič staré. Aj štyri biele steny nabrali nádych novoty. Aj moja myseľ, aj moje spôsoby, aj moja láska. Jedna duša v dvoch telách. V dobrom aj v zlom.









A keď tu pomaly čítaš všetky staré príbehy, tie o oknách, púšti a o slovách, pomyslíš si, že biele šaty by mohli žiariť trochu menej, úsmev na tvári by mal byť strnulejší a nemal by to byť len príbeh o mne. o ňom a o Bohu, ale aj o bolesti, zranení, zrade, klamstve, dvojtvárnosti a hriešnosti. No už dlho môžem šepkať slová, ktoré v ten deň sprevádzali moje kroky: 

Grace
She carries a world on her hips
No champagne flute for her lips
No twirls or skips
Between her fingertips

She carries a pearl
In perfect condition
What once was hurt
What once was friction
What left a mark
No longer stains

Because grace makes beauty
Out of ugly things

Grace finds beauty
In everything

Grace finds goodness
In everything

Preto sa v ten deň usmievalo moje srdce a moje šaty žiarili najčistejšou bielou a moja krehká, odpustená duša môže žiť v tele môjho manžela.


Fotili Kuba Šimmer a Welin Nagyová

4 komentáre:

  1. Jaj, tužím byť raz taká šťastná ako ty v ten deň. Z tých fotiek ide veľká radosť. Láska. On je veľký, veď pozri čo mal v pláne! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nežiarlim? Ach, Breand. Nežiarliš. Nie.
    Mám rada svadby. Nie preto, pretože tam je toľko ľudí a všetci sa zišli na to, aby mohli vidieť ich šťastie. Nie preto, pretože si sľúbili vernosť a spojili sa do jedného trojuholníka s Bohom. Ani preto, pretože som ich celý ten čas obdivovala a teraz môžem byť svedkom toho, že k sebe naozaj, naozaj patria. Mám ich rada, presne pre tie pocity. Nie pre môj pocit, ale pre pocity nevesty a ženícha. Rada sledujem ich tváre a premýšľam, čo sa im premieta. Všetky tie spomienky a vedia, že je to len ich deň. Konečne sú len jedným. Len jedným a ešte bližšie Bohu. Spoločne. Bližšie Kráľovi nebies a Pánovi ich sŕdc. Alebo skôr už len jedného srdca, pretože teraz sú jedným stvorením.
    Niekedy premýšľam, či má pre mňa podobný plán. Nepredstavujem si svoj svadobný deň. Predstavujem si ten pocit. Ale možno by bolo načase prestať snívať. Žiť v tomto momente. Teraz, kým sa môžem venovať Bohu plno a bez obmedzení. Síce ma to, že sa nemám s kým podeliť drví a desí (lenže to je môj problém).
    Och. Gratulujem! :) Je to nádherný článok. A teším sa. Aj keď ťa vlastne nepoznám - ani neviem kto si. Si pravdepodobne na druhej strane Slovenska, ale teším sa. A gratulujem. Modlím sa, nech vaše manželstvo Boh požehná. Nech je v ňom prítomný.

    Pozdravy z iného sveta... :)
    Breand

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, ďakujeme :) bolo to úplne iné, ako sme chceli (lepšie) a na nič ďalšie sa to nepodobalo. Rada ťa virtuálne spoznávam a som rada, že si napísala :).

      Odstrániť