Pracujem na jednom, chcem pracovať na druhom a premýšľam o treťom. Šialený život. Čo je najdôležitejšie? Napísané či nenapísané knihy?
Už som si dávno nespomenula na svoj maturitný sloh, až dnes mi ho kamarátka pripomenula. Maturuje a dali jej ho prečítať. V tomto malom meste sú ľudia, ktorí vo mňa stále veria. Kde som teraz? Kopírujem osemdesiatdeväť rokov staré texty a v hlave držím osemdesiatdeväť nenapísaných príbehov. Možno strácam drahý čas a možno tých osemdesiatdeväť príbehov musí dozrievať, aby som zistila, že tvoria jeden.
Už mi to dochádza.
Ale teraz treba ísť spať. Nechcem si dnes zo zajtrajšieho dňa ukrojiť príliš veľa.
