nočné

Pracujem. Tvorím. V noci, najlepšie. Prekladám, snívam, dúfam, že to všetko stihnem. Deadline-y a mŕtve riadky. Prečiarkujem, nahrádzam, čmáram cez náhrady a vraciam sa k pôvodinám. Ako celý život. Teda, neviem.

Pracujem na jednom, chcem pracovať na druhom a premýšľam o treťom. Šialený život. Čo je najdôležitejšie? Napísané či nenapísané knihy?

Už som si dávno nespomenula na svoj maturitný sloh, až dnes mi ho kamarátka pripomenula. Maturuje a dali jej ho prečítať. V tomto malom meste sú ľudia, ktorí vo mňa stále veria. Kde som teraz? Kopírujem osemdesiatdeväť rokov staré texty a v hlave držím osemdesiatdeväť nenapísaných príbehov. Možno strácam drahý čas a možno tých osemdesiatdeväť príbehov musí dozrievať, aby som zistila, že tvoria jeden.

Už mi to dochádza.

Ale teraz treba ísť spať. Nechcem si dnes zo zajtrajšieho dňa ukrojiť príliš veľa.