štvrtok 2. februára 2017

O domove

A keď som sedela na nástupišti a práve dovolala a zhovárali sme sa o novom stolíku do nášho prvého domova, keď som sa začítala do Doktora Živaga a hovoril mi o troch dňoch vo vlaku s výhľadom na step, myseľ mi zablúdila k ceste do Prahy, k širokým zeleným lúkam, modrému nebu a žltým kvetom, keď som si spomenula na to, že v prvý deň budú naším výhľadom biele periny a drevené okná, keď som si spomenula, že sa vrátime a povieme, že sme už doma, keď som si spomenula, že to tak už bude vždy, keď som sedela na nástupišti a práve dovolala a zhovárali sme sa o novom stolíku do nášho prvého domova, spomenula som si, že mám všetko, čo som kedy chcela.






Keď som si spomenula na biely piesok a sivozelené kaktusy, keď som si spomenula na dlhé cesty a nekonečné žlté čiary, keď som si spomenula na oči, ktoré nezaplakali a hlas, ktorý rozplakal, keď som si spomenula na roztrhané džínsy a výhľady z plochých striech, trsy trávy a zablúdené pramienky vlasov, sedela som na nástupišti a spomenula som si, že mi nikdy neponúkol domov.


A čo na svete hľadáme, ak nie domov? Vkročíš ako hosť a počuješ: cíť sa ako doma, urob si pohodlie, ale domov tam nie je, nie je tu, ani tam, je v duši, ale kde má domov duša? Domovom nazvem miesto, kam sa vrátim na víkend, kde rastú jahody a otec kosí trávnik, tam, kde večer kráčam po špičkách a knihu čítam pod perinou. V ktorej z týchto vecí sa skrýva duša?

Tam, kam som ju vložila. Do tvojich rúk len kúsok. Lebo náš domov je náš prvý domov, ďalší bude druhý, potom bude tretí, ale v žiadnom z nich sa neusadíme, žiadny z nich nenazveme posledným. Kde je domov? Tam kde duša naposledy spočinie, naposledy a navždy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára