A keď som sedela na nástupišti a práve dovolala
a zhovárali sme sa o novom stolíku do nášho prvého domova, keď som sa
začítala do Doktora Živaga
a hovoril mi o troch dňoch vo vlaku s výhľadom na step, myseľ mi
zablúdila k ceste do Prahy, k širokým zeleným lúkam, modrému nebu
a žltým kvetom, keď som si spomenula na to, že v prvý deň budú naším
výhľadom biele periny a drevené okná, keď som si spomenula, že sa vrátime
a povieme, že sme už doma, keď som si spomenula, že to tak už bude vždy,
keď som sedela na nástupišti a práve dovolala a zhovárali sme sa
o novom stolíku do nášho prvého domova, spomenula som si, že mám všetko,
čo som kedy chcela.
Keď som si spomenula na biely piesok a sivozelené kaktusy, keď som
si spomenula na dlhé cesty a nekonečné žlté čiary, keď som si spomenula na
oči, ktoré nezaplakali a hlas, ktorý rozplakal, keď som si spomenula na
roztrhané džínsy a výhľady z plochých striech, trsy trávy
a zablúdené pramienky vlasov, sedela som na nástupišti a spomenula som si,
že mi nikdy neponúkol domov.
A čo na svete hľadáme, ak nie domov? Vkročíš ako hosť
a počuješ: cíť sa ako doma, urob si pohodlie, ale domov tam nie je, nie je
tu, ani tam, je v duši, ale kde má domov duša? Domovom nazvem miesto, kam
sa vrátim na víkend, kde rastú jahody a otec kosí trávnik, tam, kde večer
kráčam po špičkách a knihu čítam pod perinou. V ktorej z týchto
vecí sa skrýva duša?
Tam, kam som ju vložila. Do tvojich rúk len kúsok. Lebo náš domov je náš
prvý domov, ďalší bude druhý, potom bude tretí, ale v žiadnom z nich
sa neusadíme, žiadny z nich nenazveme posledným. Kde je domov? Tam kde
duša naposledy spočinie, naposledy a navždy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára